Čo je za tým? Výskumy ukazujú, že až 80 percent svojho času trávia deti pred televíznym prijímačom. Americké deti vo veku 8 až 18 rokov trávia v priemere viac ako sedem hodín denne pri nejakom zábavnom médiu. Známy neurobiológ Gerald Hüther tvrdí: "Nebezpečenstvo hrozí, keď deti používajú digitálne médiá na uspokojenie svojich základných potrieb. Tie majú všetci ľudia dve: po prvé - chcem niekam patriť; po druhé - chcem niečo dokázať."
Virtuálna vs. skutočná realita Virtuálnou realitou sú celkovo viac poznačení chlapci. Svoje uplatnenie nachádzajú v tom, že hrajú počítačové hry do dokonalosti. Zažívajú tu dobrodružstvá, zabíjajú nepriateľov, víťazia a odbúravajú tak svoju agresiu a frustráciu. Ukážte im, ako sa môžu uplatniť v skutočnom živote a venujte im dostatočný priestor. Dievčatá nie sú žiadnou výnimkou. Tie majú sklon skôr k chatovaniu, dokážu to robiť celé hodiny. Deje sa to najmä preto, že majú potrebu niekam patriť a virtuálny priestor im to ponúka. Buďte im preto príkladom a ukážte im, že sa môžu spoľahnúť na pevnosť vzťahu.

Deti a ich súkromie

Televízor v detskej izbe? NIE! Deti po ňom túžia, lebo chcú mať súkromie aj pri pozeraní televízie. Televízor do detskej izby nepatrí aj z pohľadu elektrosmogu či vizuálneho smogu, ktorý negatívne pôsobí na dieťa v čase, keď sa má jeho myseľ pripraviť na spánok. Ideálne je, ak deti používajú počítač len vo vyhradených hodinách, prípadne v spoločných miestnostiach. Pozeranie televízie sa môže stať rodinným rituálom spojeným s rozprávaním sa a vzájomnou interakciou. Prečo sa vzdať tohto spoločného času a izolovať dieťa v detskej izbe?