5x áno pre fermentovanú zeleninu
Fermentovaná, čiže kvasená zelenina je bohatým zdrojom vitamínov skupiny B, vitamínu C, A a K2, ktorý je dôležitý pri vstrebávaní vápniku pre zdravé kosti.
Funguje ako prírodné a prirodzené probiotikum, a to vďaka vysokému obsahu „priateľských“ baktérií, ktoré sa starajú o správnu črevnú mikroflóru.
Podporuje aktivitu imunitného systému.
Má antibiotické a antikarcinogénne vlastnosti.
Vďaka vysokému množstvu enzýmov podporuje trávenie, reguluje vstrebávanie tukov a odstraňuje toxíny z tela.
Ako to funguje?
Fermentácia je vlastne len trochu zložitejší názov pre mliečne kvasenie. Je to proces, známy už po tisícky rokov takmer vo všetkých kultúrach sveta. Počas neho sa baktérie skupiny lactobacillus, ktoré má zelenina na svojom povrchu a vo svojich listoch, začnú živiť cukrami a škrobmi z použitých surovín a premenia ich na kyselinu mliečnu. Táto nielen zabezpečuje zdravie našej črevnej mikroflóry, ale funguje aj ako skvelý konzervant, vďaka čomu kvasená zelenina vydrží čerstvá a zdravá dlhý čas.
Zdroj: shahzadidevje.com
Aká zelenina je najlepšia na fermentovanie?
- biela a červená kapusta
- mrkva, zeler, kaleráb
- červená repa
- čínska kapusta
- cibuľa, chren, pór
- reďkev biela, červená i čierna
- paprika
- brokolica, karfiol
- samostatne môžeme kvasiť aj: uhorky, karfiol, zelené fazuľky, špargľu
Poďme na to!
Viete, čo je na fermentovaní úplne najlepšie? Že na to potrebujeme len 4 ingrediencie: zeleninu, vodu, soľ a niekoľko dní. Stačí tak málo a o pár dní vám vznikne v kuchyni poklad, ktorý sa nedá vyvážiť ani zlatom.
Zeleninu nakrájame na malé kúsky (ak ideme napríklad pripravovať kvasenú kapustu, je dobré ju nakrájať na čo najjemnejšie, prípadne nastrúhať, aby neostala tvrdá) a natlačíme do čistej nádoby, ktorú máme položenú na vynulovanej kuchynskej váhe. Zmes zalejeme čistou (ideálne filtrovanou alebo odstátou) vodou tak, aby bola všetka ponorená pod hladinou.
Poznačíme si, koľko váži naša zmes zeleniny a vody (samozrejme tak, aby sme nezarátali aj váhu pohára) a vypočítame, koľko soli bude potrebné pridať. Množstvo soli by malo zodpovedať 2 % z výslednej váhy zmesi. (Čiže ak naša zmes váži napríklad 600 g, pridáme do nej 12 g soli.)
Zmes teraz zaťažíme, aby sme zabezpečili, že nám zelenina nebude vyskakovať spod vody. Môžeme na to použiť špeciálne nádoby na fermentáciu, alebo klasický pohár, naplnený vodou či kamienkami – jednoducho čokoľvek, čo bude na zeleninu vytvárať neustály tlak.
Nádobu so zeleninou nezatvárame, ale ak chceme, môžeme ju prikryť napríklad utierkou.
To je všetko. Teraz už necháme zeleninu odpočívať a robiť svoju robotu. Pri izbovej teplote necháme stáť 7 – 10 dní v závislosti od druhov zeleniny.
Keď usúdime, že je zelenina hotová, preložíme ju do uzatvárateľnej nádoby do chladničky, kde vydrží aj niekoľko týždňov.
Sklenené dózy vhodné na uskladnenie kúpite (zľava) v Tchibe, Orion domácich potrebách a Tescome.
Tu sme vám ponúkli ten najzákladnejší a najjednoduchší recept na prípravu fermentovanej zeleniny. Akú zeleninu si vyberiete, ako ju skombinujete, aké pridáte dochucovadlá, korenie či bylinky, to už je čisto na vašej fantázii. Experimentujte, skúšajte, kombinujte a svoj najlepší recept si každá nájdete svoj. Držíme vám palce a prajeme dobrú a zdravú chuť!
