Mnohí z nás sa zrazu ocitli doma a aj svoju prácu si preniesli do tohto prostredia. Ako si máme ustrážiť produktivitu na home office, navyše, ak doma vystrájajú deti, ktorým je už dlho?

Najviac pomáha udržiavať si rovnaký režim počas dňa, vyhradiť si stále miesto na prácu. Ďalej je možné naladiť sa na prácu rituálmi, ktoré bežne pred prácou robíme. Napríklad orientačné dodržanie pracovného času, vychystanie sa „do práce“, teda dodržať aspoň základnú hygienu, upraviť sa. Na preladenie sa do inej, teda pracovnej role je jednoduchý trik, obliecť si aspoň jednu časť oblečenia, ktorú do práce nosíme. V tejto situácii si je dobré nedávať na seba vysoké pracovné nároky, mnohí musia zladiť prácu ešte aj s deťmi.

Zdroj: hbr.org

V čase keď pracujem, dieťa pracuje tiež v rámci možnosti osamote alebo s drobným dohľadom a vyhradíme si čas aj na vysvetľovanie častí, ktorým dieťa nerozumie. Neskôr v rovnakom čase oddychujeme a tiež sa stravujeme. Väčšie deti stačí upozorniť na váš pracovný harmonogram, nechávame im možnosť popasovať sa s nudou, akúkoľvek ich iniciatívu môžeme slovne oceniť. Určite je dobré sledovať odporúčania škôl pre prácu s učivom a ostať v spojení s niektorými rodičmi či pedagógmi.
Situácia je náročná na koordináciu, preto si dovolíme aj isté úľavy sami na seba aj na svojich blízkych. Napríklad keď som príliš unavená, nechám deti pozerať dlhšie televízor,  a podobne.

V domácnostiach, okrem iných povinností, sa navyše musíme vyrovnávať so strachom z choroby. Ako môžeme pomôcť upokojiť blízkeho, ktorý sa veľmi bojí?

Správna komunikácia pomáha ventilovať úzkosť a nahromadené emócie. Zdieľanie obáv pomáha uľaviť od napätia. Najvhodnejšie je byť dobrým poslucháčom. V tejto situácii je to dôležitejšie ako rady. Nie je zodpovednosťou poslucháča riešiť partnerovu situáciu, ale skôr vypočutím prejavíme záujem a blízkosť. Záujem a účasť prejavujeme skôr prikyvovaním a pomenúvaním toho, ako nám partner pripadá. Napríklad „Vidím, že si z toho hotová, počujem, že si s tým nevieš rady.“ Humor prináša tiež emocionálny ventil a je zrelou formou zvládania záťaže. Do domácej atmosféry ho môžeme vniesť vtipmi alebo napríklad  pozretím vtipnej rozprávky. Pokiaľ bežné spôsoby zvládania nefungujú, úzkosť je príliš intenzívna, môžete vyskúšať dychové cvičenie. Cvičíme nádych na 3 - 4 doby, na určitú dobu dych podržíme a vydychujeme spomalene na 8 dôb. Ďalej prvá pomoc pri akútnom napätí je zatlačenie dlane v päsť po dobu 10 sekúnd, na svalové napätie sa sústredíme, a uvoľníme na 20 sekúnd, opäť si pocit v ruke uvedomujeme. Rýchla emocionálna pomoc s návodom dostupným na internete je Butterfly hug. Ďalej je možné využiť vedené relaxácie, ktoré sú dostupné na internete.

Zdroj: braneswellness.com

V psychologickej praxi sú najznámejšie autogénny tréning a progresívna svalová relaxácia.
Pokiaľ sa od úzkosti nedarí ani takto uľaviť, je dostupná odborná pomoc vo forme liniek a zverejnených zoznamov psychológov.

Rodina je konečne pokope, ale zrazu akosi príliš dlho a neobyčajne blízko. Dá sa zabrániť vzniku ponorkovej choroby v domácej izolácii?

Aj v zúženom priestore je možné a žiaduce vyhraniť si svoju vlastnú časť, kde má človek možnosť byť sám, priestor ktorému je pánom. Tento priestor by mal slúžiť na možnosť upokojenia v emóciách, ktoré by mohli ovplyvniť domácu atmosféru. Zároveň je dobré nahlas vymedziť a oznámiť čas, ktorý pre seba potrebujeme. „Potrebujem byť teraz pol hodinu sám, prosím nerušte ma“. Môže ísť o stálu miestnosť, môže to byť aj kútik v miestnosti, kde sa vyčleníme od ostatných napríklad otočením si kresla k stene a použitím slúchadiel. Ideálne je keď sa rodičia striedajú a deti sú s jedným rodičom na vzduchu, zatiaľ čo druhý má svoj pokoj doma. Ponorku môžu ovplyvniť nespracované emócie a forma komunikácie. Správna komunikácia pomôže predísť treniciam. Nápomocné je uvedomenie si a pomenovanie emócie, ktorú prežívam a prečo (napríklad: „Som naštvaná, lebo mám pocit, že nikoho nezaujíma, že mi je ťažko.“), aspoň sám pre seba, ideálne je zveriť sa svojmu partnerovi. K správnej komunikácii určite patrí vyjadrenie svojej potreby, nečakáme, že partner bude čítať naše myšlienky a keď neprečíta príde odplata. Vyskúšajte si požiadať o pomoc, vyskúšajte požiadať o objatie, vyskúšajte požiadať o vypočutie.
 
 
Situácia nie je pre všetkých rovnako zvládnuteľná, sú medzi nami aj takí, ktorí sa s ňou psychicky vyrovnávajú ťažšie ako iní. Môžu mať ľudia dlhodobejšie psychické následky či traumy z takýchto udalostí?
 
V tomto zmysle sú ohrození najmä tí, ktorí aj bežne reagujú zvýšenou mierou úzkosti. Tí, ktorí k psychickej rovnováhe potrebujú pomoc z vonka, od zdravotných odborníkov či sociálnych služieb. Potom tí, ktorí už v minulosti zažili izoláciu alebo ohrozenie, nedostatočne ho spracovali a teraz sa im môže vrátiť vo forme úzkosti, aj keď sa už cítili silnejší.

Zdroj: medicalnewstoday.com

Aktuálna situácia je zo psychologického hľadiska definovaná ako krízová. Je to forma záťaže, s ktorou by sa mal človek s priemernými stratégiami na zvládnutie stresu vyrovnať. Aj keď to nemusí byť tak rýchlo, môžeme počítať aj s niekoľkými týždňami, kým proces prispôsobenia prebehne. Určitá miera úzkosti a neprimeraných reakcií je „normálna“ a  mala by v čase ustupovať.  
 
 
Stále vidíme na uliciach ľudí bez rúšok či rúškami pod bradou v družnom rozhovore so susedmi. Čím to je, že ľudia v počiatočných štádiách rýchlo sa šíriacej choroby nie sú schopní či ochotní brať ju dostatočne vážne? Je to tým, že je nová a dosiaľ nepoznaná?
 
Áno, môže to byť aj tým, že nemáme dostatok informácií na vyhodnotenie situácie. Navyše tieto informácie prichádzajú len z mediálnych zdrojov, kde ťažko vyhodnotiť, ktorá informácia je relevantná, taktiež nie sme po nedávnom politickom dianí schopní úplne dôverovať autoritám, ktoré opatrenia zavádzajú. K neistote prispieva aj to, že zisťovanie nových poznatkov, odborné vyhodnotenie a nariadenia od kompetentných vyžadujú čas a prichádzajú v čiastkach. Taktiež je pre mnohých nemožné zhodnotiť ohrozenie, pokiaľ sa ich ešte osobne nedotklo. A pre ďalších je to prejavom obranného mechanizmu psychiky, tzv. popretie. Katastrofický scenár je pre nich natoľko ohrozujúci, že nie sú schopní o ňom racionálne a prakticky uvažovať, v myšlienkach sa mu vyhýbajú a len malá pripomienka ich emočne rozladí. A myslím, že viacerí nedokážu prekonať stereotyp.

Zdroj: pantheos.com

Ako často pozerať správy a sociálne siete? Ako si uchovať duševné zdravie v takej záplave nepravdivých informácií a hoaxov?
 
Ideálne je pozerať správy 1 – 2 krát za deň z menšieho množstva médií. SAV pripravila veľmi pekný návod ako správne posúdiť hoaxy a konšpirácie. A stránka polície vychytáva konkrétne dezinformačné články.. Overte si správy, ktoré sa k vám dostávajú z rôznych zdrojov tu.
 
 
Či chceme, či nie, všetci tak trochu podvedome na sebe pozorujeme, či sa u nás nevyskytne niektorý zo symptómov ochorenia COVID-19. Pokiaľ je to ešte zdravé a odkedy sa z nás už stáva hypochonder?
 
Myslím, že je prirodzené, že po akomkoľvek ohrození, človek ostáva ostražitý. Primeraná miera ochrany, postupné overenie si a zažitie bezpečia, prirodzene pomôžu k odznievaniu strachu.   
Pre hypochondrov býva charakteristické, že upínajú na sledovanie a riešenie telesných problémov, namiesto toho, aby porozumeli svojej úzkosti a tomu, čo sa v nich deje. Vychádzajúc z tohto poznatku by mohlo pomôcť skúsiť pomenúvať, čo sa v našom vnútri odohráva. Je to často nevedomé volanie po pomoci alebo aj nevedomá potreba zabezpečiť si pozornosť pri prežívaní ohrozenia (napríklad nevedomý strach o svoj život alebo strach z opustenia). Preto je dobré venovať sa svojmu prežívaniu napríklad rozhovorom s blízkymi,  znižovať úzkosti uľavujúcimi technikami alebo liekmi (v mimoriadnych prípadoch). Riešením prípadného strachu o seba by mohlo byť zameranie sa skôr na udržovanie sa v dobrej kondícii fyzickými aktivitami ako hľadanie zdravotníckych a alternatívnych riešení.  
 
 
 
Nie všetci sme ostali doma zatvorení s celou famíliou okolo seba. Niektorí sú v prázdnom byte sami. Ako sa vysporiadať s nedostatkom sociálneho kontaktu v takomto prípade? Ako poskytnúť psychickú pomoc starším rodičom, ktorí nemôžu vychádzať z domu a sú len v telefonickom kontakte?
 
Vysporiadať sa s nedostatkom sociálneho kontaktu je náročná úloha najmä pre tých, ktorým prináša sociálny kontakt pocit bezpečia a väčšie pole podnetov ako tým, ktorí nepotrebujú toľko zdieľania a často si vystačia sami so svojim vnútorným dianím. Niektorí si nechávajú pustené rádio ako kulisu, zapájajú sa do debát na internete, píšu si denník. Ako radu by som možno len pripomenula, že každý má právo na pomoc a treba si ju vypýtať. Dať vedieť blízkym ako sa cítime a zdieľať s nimi myšlienky a pocity, ktoré nás trápia a povedať konkrétne, čo by sme potrebovali od blízkych, aby sme sa cítili lepšie.

Zdroj: sfchronicle.com

Starší ľudia sú menej flexibilní v prispôsobovaní sa novým situáciám a intenzívnejšie prežívajú úzkosť. Preto najlepšie je rozprávať sa s nimi o ich pocitoch a ich prežívaní, aby tým uľavili úzkosti. Môžeme sa pýtať detailne na to, čo počas dňa robili či opísanie deja obľúbeného seriálu. Ideálne je urobiť to formou ponuky (napríklad: „Rada by som sa s tebou porozprávala o tom, ako sa cítiš, ako to prežívaš? Chcela by si, aby som ti povedala o nových informáciách, ktoré považujem za dôležité? Chcela by si, aby som ti pomohla vyhľadať kontakt na odbornú pomoc?), nerozprávajme sa s nimi výchovným štýlom, ako by boli deti.
 
Nový vírus infikuje nielen naše telo či myšlienky, ale aj ekonomiku. Ako sa vyrovnať so strachom zo straty zamestnania, krachu podnikania či neschopnosti splácania záväzkov?

Je pravdepodobné, že aktuálna situácia ovplyvní naše pracovné, finančné, spoločenské okolnosti a to individuálne, ale aj nás ako spoločenstvo. Vďaka niektorým odborným odhadom z viacerých oblastí sa na situáciu budeme vedieť do určitej miery aj s pomocou štátu pripraviť, niektoré okolnosti budeme musieť prijať ako stratu alebo zmenu. Rada by som pripomenula, že človek, ktorý stratí zamestnanie, nestráca svoje pracovné skúsenosti ani schopnosti, ktoré budú prínosom v nových začiatkoch. Má k dispozícii schopnosť učiť sa, má k dispozícii skúsenosť iných v zacvičovaní alebo v príprave na nové uplatnenie. Tiež máme v rukách, že vieme sami ovplyvniť psychickú pripravenosť na záťaž, ktorú očakávame. Z psychologického hľadiska najviac pomôže priebežné ventilovanie emócií (rozhovorom, vyhnevaním sa, vynadávaním, vyplakaním, telesným cvičením, tancom, humorom či spevom). Pokiaľ nás strach stále naháňa, je lepšie pomenovať, čoho sa presne bojíme. Vyhýbanie sa tejto téme môže zvyšovať úzkosť. Je potrebné, aby tento rozhovor alebo premýšľanie o nových alternatívach prebiehalo s čo najpokojnejšou mysľou a telom. V pokoji sme schopní rozmýšľať racionálne a prakticky. Pomôže, keď budeme počítať s časom potrebným pre vyrovnanie sa so situáciou, kým budeme schopní reorganizácie svojho pracovného alebo osobného života. Opäť pripomínam, že je k dispozícii podporná odborná pomoc.